2025 - XVIII. zasadnutie - Malacky
Dňa 20.09.2025 sa v Malackách konalo v poradí XVIII. zasadnutie klanu Hajzlovského, venované spomienke na našich troch členov (Janek Martinkovič, Valika Bothová, Nelka Virglová), ktorí boli pri vzniku tradície každoročného stretávania sa členov klanu a ktorí nás za ostatné dva roky opustili.
V úvode mi dovoľte spomenúť, že asistentka rodiny, spolu s obidvoma Majkami, večer pred konaním Hajzelsnemu navštívili Andelku Martinkovičovú v Suchohrade, ktorej zdravotné obmedzenia nedovoľujú štverať sa po schodoch a preto sa nemohla snemu zúčastniť. Odovzdali sme jej kusok pocharaja, ale hlavne pozdravy od celej Hajzlovskej rodiny. Spolu sme poklebetili, prebrali Kurutské bjehy a s vinšem pevného zdravjá a sviežej mysle sme sa porúčali.
Nastal deň "D" - 20.09.2025.
V Malackách, po príchode na miesto konania, nám bolo odmenou za namáhavý výstup po schodoch do bytu k našej Martuške, lákavé šteklenie našich noštekov vôňami dobrého jedla. Táto aróma bola tým najlepším navigátorom aby sme vedeli, na ktoré dvere treba zabúchať a kde nás (dúfame) čakajú.
U Martušky už ako včielky Dody, Ivetka aj Peťo pripravovali všetko pre to, aby sme po výstupe po schodoch neodpadli vyčerpaním, aby sme netrpeli ani smädom, ani hladom.
Pri vstupe do obývačky so slávnostne prestretou tabuľou sme boli vďaka "Lístku na jedzení a picí" , pripevnenom na dverách, informovaní o tom, aké dobrôtky si pre nás organizátori pripravili. Boli to napríklad:
- slepičí polévka, krupmouový sauát, rajs, kurací a svinské rízky;
- na picí bylo aj: Karlo-varlo, pivko také onaké, štampl ze stromú ovocá, voda aj černá voda se socem.
- Dálej nás čekalo potešení z oškvarkú, suatké pocheraje aj obložený chlebíček.
Možem aspoň sama za sebja povidat, že bych takúto hoscinu prijala každý víkend, lebo bylo cícit aj vidzet, že jedzení pripravovali zodpovedne. Dokonca tam pridali štipku rodinnej pohody a dosypali hodňe lásky z Boťalech srdíček.
Po slávnostnom privítaní hostiteľkou nasledoval prípitok a zaspievanie rodinnej hymny. Nasledovalo hodovanie pri prehýbajúcich sa stoloch. Mňam. Zúčastnení Hajzli vám ďakujeme za bohatú a chutnú hostinu.
Martuška na stretnutí darčekom potešila nedávne "meninovkyne" (Márie) - Majku Pláštikovú a Romanovu Majku.
My sme zase "potešili" Martu malým podarúnkom k narodeninám, ktorým sme ju, verím že neurazili... Veď čo už môže potešiť zaslúžilú dôchodkyňu, ktorá všetko má? Čo nezaberie doma veľa miesta? Čo sa nemusí časom vyhodiť a samo to "zmizne"? predsa hajzlpapír pro Hajzlofku. Hodnotím, že moment prekvapenia sa vydaril a prítomní sa pobavili.
Situáciu "zaklincovala" rodina Bothových tým, že Dody nám odovzdal podarúnok hodný poriadneho Hajzla: ručne vyrábanú, drevenú kadibúdku a to rovno s "nákladom". Kadibúdka skrývala prekvapenie v podobe malej fľaštičky ohnivej vody.
Ďakujeme organizátorom za tento trefný darček.
V rámci programu sme:
- vybavili dochádzku vyznačením prítomnosti každého Hajzla do jeho členského preukazu
- si zaspomínali na našich najbližších, ktorí nás opustili v ostatnom období: na Janka Kráľa, Valiku a Nelku, ktorých odchod je ešte stále obtiažne akceptovať.
- Majka nás informovala o stave jednotlivých ministerstiev v kráľovstve.
- Roman, minister zahraničia nás informoval o situácii aj u bratov Čechov.
- pri Martuškiných fotoalbumoch a maturitných oznámeniach (aj Nelky a Valiky) sme si zaspomínali na časy, kedy sme niektorí neboli ani len v pláne výroby našich rodičov a nechyrovali sme o tom, že dakedy budeme mať na tvári vrásky a všetky tie stopy opotrebovania, ktoré na nás život zanechá (vrásky od smiechu, plaču, bolavé telo od únavy, práce a starostí, ktoré každý z nás má).
Ďalšie pohostenie (chlebíčky, kávička, pocharaje, pagáčiky) sme nemohli nechat pokazit sa, tak sme sa "premohli" a dzobkali sme z týchto dobrôt až do večera, kedy bolo načase ukončiť toto stretnutie.
Martuška s rodinou, vetva Bothová sa poďakovali prítomným za účasť, pričom všetci sme ocenili ochotu a vôľu zorganizovať stretnutie v rodinnom prostredí. Dovolím si konštatovať, že všetci sme boli spokojní, dojatí a šťastní z toho, že sa to opäť raz podarilo. Ďakujeme organizátorom aj zúčastneným za toto stretnutie a za príjemne strávený deň. Sú to vzácne spoločné chvíle.
zapísala O.Bernátová
asistentka pre veci organizačno-administratívne